Kapušany

Do roku 1248 štvrtina desiatku kapušianskych farníkov patrila miestnemu farárovi, tri štvrtiny jágerskému biskupovi. Od r. 1248 si túto časť desiatku privlastnil kráľ. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa - prvá písomná zmienka o Kapušanoch, ktoré ako to vyplýva z obsahu listiny jestvovali už skôr. Je zrejmé, že už vtedy tu jestvoval kostol i fara.

Kapušany ležali pri križovatke krajinských ciest. Z cesty od Prešova do Bardejova sa tu oddeľovala vetva tiahnúca sa na východ od údolia Tople. Pri Kapušianskej bráne sa nepochybne z iniciatívy kráľa zaviedlo vyberanie mýta v XII. storočí. Od platenia boli oslobodení poddaní kláštora Križovníkov v neďalekom Chmeľove od r. 1212 a mešťania z Hanušoviec od r. 1332.

Už v štrnástom storočí sa v Kapušanoch nepochybne konali trhy lebo začiatkom roku 1410 boli v kráľovskej kancelárii charakterizované ako mestečko. Trh sa konal každú stredu, čo u kráľa Žigmunda vymohol vtedajší vlastník Kapušian Andrej de Kapy. Roku 1418 sa zaslúžil aj o to, že kráľ povolil jarmok aj na sviatok sv. Martina a každú ďalšiu nedeľu. Z tohto dôvodu boli Kapušany jedinečným mestečkom v Šariši.
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo. V XV. a XVI. storočí tu žilo niekoľko rodín remeselníkov a možno dosvedčiť jedného miestneho zlatníka. V tom čase hlavne z dôvodu svojvoľného zvyšovania poddanských povinností mnoho sedliakov opúšťalo svoje pozemky, aby sa vyhlo zemepánskym požiadavkám. Z časti sedliakov sa stali železiari. V tomto čase možno v Kapušanoch predpokladať aj školu ako súčasť fary avšak prvá doložená škola bola založená až roku 1890 na mieste dnešnej materskej školy.

Veľkosť Kapušian závisela od počtu sedliackych a železiarskych domácností, pretože každá takáto domácnosť mala svoj dom. V roku 1600 stálo v Kapušanoch 55 obytných poddanských domov. Ak predpokladáme, že v jednom dome žilo 6 ľudí, tak v obci žilo okolo 330 obyvateľov. Koncom XVI. storočia tu stál kostol, fara, krčma, škola a mlyn. V XVII. storočí väčšiu časť obyvateľstva tvorilo obyvateľstvo železiarske. Mnohé pozemky boli opustené a neobrábané. V druhej polovici storočia sa Kapušany stali bojiskom medzi povstaleckým vojskom Imricha Tökölyho a cisárskym vojskom pod vedením veliteľa Schultza.
Hlavným znakom hospodárskeho a sociálneho vývoja poddaných v XVIII. storočí bol návrat počtu sedliakov a ich podiel medzi poddanými.
Povinnosti Kapušianskych poddaných k zemepánom v XVII. a XVIII. storočí do roku 1772 neboli stanovené písomne v Urbári, ale tradovali sa podľa požiadaviek zemepánov a miestnej obyčaje. Preto bolo nutné vyriešiť vzťah medzi poddanými a zemepánmi. To sa stalo v 70 -tých rokoch XVII. storočia zavedením tzv. tereziánskeho urbára. Jeho platnosť nastala roku 1772 a jeho zavedením sa podstatne zmenili druhy povinnosti poddaných.
Pribudlo síce platenie daní, ale znížil sa počet pracovných dní. Dôležitou skutočnosťou bolo, že urbár bol platnou normou nie len pre poddaných ale aj pre zemepánov. Platnosť jeho ustanovení trvala do zrušenia poddanstva r. 1848.
V roku 1786 sa uskutočnilo prvé sčítanie obyvateľstva. Kapušany mali 628 obyvateľov a 94 domov.

Z ďalšieho súpisu poddaných domácnosti v roku 1828 sa dozvedáme, že v Kapušanoch žilo začiatkom XIX. storočia 946 obyvateľov, ktorí obývali 139 domov. Boli to prevažne obyvatelia slovanskí.

text: Marek PRIBULA, Kapušany 1248-1998, Prešov, 1998